Jdi na obsah Jdi na menu
 


africke cichlidy(2)

5. 3. 2009

Pred rokom 1970 sa o afrických jazerných cichlidách nevedelo takmer nič. Európski akvaristi sa viac menej sústreďovali na pestro vyfarbené riečne druhy okolo rodov Pelvicachromis, Hemichromis, alebo napr. Tilapia. Revolúciu priniesol prvý dovoz jazerného, korálovo vyfarbeného tlamovca (papuľovca) a odvtedy sú africké jazerné cichlidy stálou módnou vlnou v nádržiach európskych akvaristov až do dnešných dní. Dôvodom stálosti tejto módy je nepochybne doterajšia nevyčerpateľnosť variability druhov, ktoré v tomto akvaristickom raji vznikajú takpovediac denne. Dnes poznáme mnohých špecialistov v tejto oblasti a keď sa jedni zameriavajú na malawijské skutočne pestro vyfarbené tlamovce, iní dávajú prednosť problémovejším príbuzným z Tanganiky (domorodá výslovnosť a európsky štandard vo výslovnosti je – Tanganjika).Z geologického hľadiska je východná Afrika krajinou hlbokých treťohôrnych a štvrtohôrnych prepadlín tzv. kryptodepresií, ktorých hlavný systém prebieha od severu na juh a tvorí tak časť komplexu východoafrických tektonických priekop. Niektoré z týchto početných priekop v súčasnosti vypĺňajú jazerá (Kivu, Albertovo, Rukwa, Ajasi, Manyaro, Sodné, Mweru, Malawi, Tanganika atd.), ktoré sú v mnohých prípadoch domovom chovancov našich akvárií. Vzhľadom na tektonické depresie a časté prírodné izolácie sú mnohé populácie rybích druhov odkázané na život v malom úseku týchto biotopov, čo napokon vysvetľuje veľkú variabilitu rodov, druhov, ale aj nižších systémových stupňov. Na druhej strane sú tamojšie druhy cichlíd často označované, ako endemity týchto jazier, nakoľko sú to druhy (ak nerátame akváriá) nevyskytujúce sa nikde inde na svete. V poslednom období na jazerách začína ichtyológom robiť starosti nekontrolovateľné rozmnožovanie úžitkových rýb s rodu Tilapia, ktoré boli v týchto oblastiach koncom minulého storočia umelo nasadené. Žiaľ, s dôvodov týchto umelých násad existuje predpoklad, že mnohé z pôvodných rybích druhov sa už v niektorých jazerách nevyskytujú a o niekoľko rokov budú niektoré cichlidky k videniu iba v akváriách. Pre veľkú rôznorodosť jazerných druhov slovenská názvoslovná terminológia mešká a tak k mnohým druhom nemôžeme prideliť slovenský názov.

Oblasť afrických cichlíd je poznačená nielen množstvom druhov, ale je typická najmä hojným výskytom rôznorodých foriem, preto sa za menom ryby zvykne uvádzať aj lokalita (ak ju vieme) odkiaľ konkrétna ryba pochádza. Zvyčajne iba takto zistíme ako budú naše ryby vyzerať v dospelosti. Napríklad Tropheus sp. Black „BEMBA“ je lovený v okolí rovnomennej dedinky na severozápade jazera Tanganika.

Predtým ako si bližšie predstavíme rod Tropheus, pozrime sa najskôr do jeho prírodnej lokality. Pozrime si život tohto rodu pod hladinou jedného z najväčších jazier sveta, aké má nároky a aká je jeho prirodzená strava.Rod Tropheus patrí k endemitom jazera Tanganika. Jazero sa nachádza v nadmorskej výške 786 m v strede štyroch východoafrických štátov: Tanzánia, Burundi, Zambia a Zair. Obklopujú ho vrchy pohoria Murungu, vysoké až 2400 m nad morom. Jazero je s hĺbkou 1435 m po Bajkale druhým najhlbším jazerom sveta. Zanedbateľná nie je ani jeho rozloha 32 900 km2, čo umožňuje čulý cestovný ruch. V súčasnosti je na jazere rozvinutá lodná doprava najmä medzi prístavmi Kalima v Zaire, Ujiji v Tanzánii, Bujumbura v Burundi a Mbala v Zambii. Jazero Tanganika, z Európskeho hľadiska, objavili v roku 1858 dvaja cestovatelia a zoológovia Spek a Burton. Prvý krát ho preskúmal v roku 1871 ichtyológ Livingston.

Osadenie biotopového akváriá s rybami druhov Tropheus dokonale zvážme. Akvárium by malo byť priestranné (400 – 600 litrov), aj keď výhodou sú nádrže o obsahu nad 1000 litrov. K úspešnému chovu Tropheusov patrí nevyhnutná dobrá filtrácia vody. Na túto musíme klásť o to väčší dôraz, nakoľko väčšinou chýbajú rastliny pomáhajúce vstrebávať rybám škodlivé látky. Používame filtre s vysokým výkonom. Často používané výkonné hlavice typu „PowerHead“ (rôzni výrobcovia) s nasadenou vysoko pórovitou biovložkou sú síce výkonné a zabezpečia nám žiadané prúdenie vody, no nielenže rušia celkový dojem akvária, ale navyše sú nepraktické pri ich čistení (pri vyberaní vložky z akvária sa väčšina absorbovaných nečistôt uvoľní späť do vody). V akváriu s použitím týchto filtrov treba často (1x za 1 – 2 týždne) vymieňať časť (1/4 – 1/3) vody. Výhodnejšie je použitie externých (vonkajších) filtrov s primeraným výkonom, zakončených kvalitným difuzérom na okysličenie vody. Pri filtrácii nikdy nepoužívame zmesi ovplyvňujúce úpravu pH smerom dole. Ide najmä o rašelinu, aktívne uhlie a iné kyslé hmoty. Pri použití vonkajších filtrov, vymieňame spomenutý pomer vody v akváriu raz za 2 – 4 týždne, prípadne aj častejšie.

Pri výbere rýb kladieme dôraz na farebný ráz rôznych foriem, ktorých bolo do dnešných dní popísaných viac ako osemdesiat. Snažme sa vybrať druhy farebne čo najmenej podobné, aby sme sa vyhli prípadnému prekríženiu. Dobre je si všímať aj označenia, často uvedené za ponúknutým druhom (F1,F2...), ktoré nám prezrádzajú aj čistotu chovu. Uvedomme si, že Tropheusy sú v zajatí chované už nejaké to desaťročie a za toto obdobie sa nevyhli určitým prekríženiam v akváriách chovateľov. Podľa skúseností chovateľov je nutné dodržať chov v skupinách, preto si zabezpečme skupinu rýb o priemernej veľkosti 2,5 – 3,5 cm a minimálnom počte 16 – 20 kusov. Aj pri Tropheusoch platí, že v chovoch by sa mal vyskytovať buď jeden, alebo keď už tak 5 a viac samcov. Pri menších počtoch sa ryby často medzi sebou vybijú. Hierarchia chovnej skupiny je nanajvýš zložitá a počas celého jej života sa mení. Často sa stáva, že dominantný jedinec neustále prenasleduje slabšie ryby a zabúda tak na príjem potravy. Po určitom čase ho vzraste predbehne iný, ktorý sa stáva silnejším a nastupuje na jeho miesto dominantnosti. Zníženie agresivity chovných rýb docielime vytvorením podmienok pre rast rias, ktoré ryby okusujú, čím sú zamestnané a často zabúdajú na prípadné potýčky alebo kŕmením drobnou potravou.Potrava je otázkou častých chýb pri chove týchto druhov. V každom prípade musíme poznamenať, že keď sme doteraz rôzne iné ryby chovali takpovediac „kadečím“, tak pri Tropheusoch musíme byť pri výbere potravy nanajvýš opatrní. Pri porušení zásad kŕmenia nám to ryby predvedú svojim nechutenstvom, upchanými črevami (nafúknutie), a úhynmi, čo je aj z finančného hľadiska veľmi nepríjemné. Upchanie čriev rýb sa úspešne lieči Entizolom, ktorý môžeme kúpiť v lekárni. Používame ho v tabletovanej forme a dávkujeme ho v pomere 1 tableta na 30 – 40 litrov vody. Druhý deň použijeme polovičnú dávku a na tretí deň opäť dávku plnú. Takto dávkovanie opakujeme počas piatich dní. Zvyčajne už po troch dňoch sú ryby zase žravé a viditeľne živšie. Ako sme spomenuli, ryby sú takmer výlučne požieračmi rias. Prezrádza nám to, že im podáme takú istú prípadne podobnú potravu. Ide najmä o rastlinné druhy vločkového krmiva (Sera flora, Tetra phyll, Tropical spirulina forte, O.S.I. spirulina...), granuliek (Spirulina), rozmrazených šalátových a špenátových listov, ale aj kúsky banánu, jablka resp. iného ovocia. Živočíšnu potravu iba zmrazenú (len dafnie, artemie a cyklópy), podávame v rozmrazenom stave v malých, ale častejších dávkach. V každom prípade sa vyhnime mäsu, patentkám, alebo nitenkám v akejkoľvek podobe.

Ryby patria k typickým príkladom prejavujúcich sa stresorov, ktoré môžeme pozorovať už pri odobratí alebo vložení jediného jedinca do, či zo skupiny. Skupina zo začiatku pôsobí priam chaoticky, čo navonok vyznieva, akoby ryby stratili orientáciu. Istý čas trvá pokiaľ nastane opätovný kľud. Horšie to dopadne s odobratým jedincom, ktorý v samote prežíva silný stresor, na ktorého následky, z dôvodu prejavenia sa rôznych chorôb, hynie.

Systematická otázka cichlíd východoafrických jazier, vrátane rodu Tropheus z Tanganiky je veľmi zložitá a dnes vzhľadom na časté pribúdanie taxónov, či už z dôvodov novoobjavených druhov, alebo kríženia, prakticky neriešiteľná. Podľa posledných názorov rod Tropheus v súčasnosti tvorí 5 platných základných druhov, z ktorých každý vytvára niekoľko odlišne vyfarbených populácií (poddruhov?) nazývaných zväčša podľa miesta prírodného výskytu. Dnes poznáme niekoľko pohľadov na taxonómiu rodu Tropheus.